Ing. et Mgr. Irena KONEČNÁ (VŠAPs Terezín, CZE):
Nová pravidla pro leadership v době pocovidové

 Změny, které nastartovala pandemie v chování firem na trhu i vůči vlastním zaměstnancům jsou nedozírné. Zdaleka se netýkají jen práce na dálku, přestože i samotná tato okolnost má široký dopad na chování zaměstnanců i vztahy v pracovních týmech i mezi týmy. Některé ze základních kamenů leadershipu zůstávají, mění se však okolnosti ale také konkrétní aplikace a priority. Jaké výzvy pro leadership můžeme očekávat? Jak na ně reagovat a jaké nástroje mohou být využity?  

Mgr. Michaela JÁNOŠOVÁ (MARTINO, Inštitút rozvoja spoločnosti, SVK):
Pracovný trh v gastropriemysle v čase pandemickej situácie

Pandemická situácia COVID-19 ochromila gastropriemysel na Slovensku a rovnako aj v iných krajinách. Segment s veľmi špecifickými požiadavkami na zamestnancov je v ekonomickom krachu. Na predaj sú stovky reštaurácií a pandemická situácia spôsobila prepad tržieb, prepúšťanie a finančné bankroty. Na podporu pracovného trhu v gastropriemysle štát myslel iba okrajovo a to najmä z toho dôvodu, že tento segment je veľmi špecifický oproti iným. Zvládanie záťaže a diskriminácie, ktorá sa v súčasnosti na pracovnom trhu objavuje, je dlhodobým procesom, na ktorý mnohí zamestnanci a zamestnávatelia zabudli. Vo vzťahu na psychické zdravie zamestnancov je potrebné zavádzať preventívne programy na ochranu duševného zdravia, ktoré zabezpečia dostatočnú prevenciu pred vznikom psychických ochorení u vulnerabilnejšich jedincov na pracovnom trhu.

PhDr. Ivana TOMANOVÁ ČERGEŤOVÁ, PhD., LL.M. (VŠAPs Terezín, CZK):
Nelegálne zamestnávanie vo forme zastretých pracovných pomerov v kultúre a kreatívnom priemysle

Východiská predloženej štúdie sa opierajú o situáciu, ktorá je spojená s aplikáciou tzv. „švarcsystému“ v prostredí kultúry a kreatívneho priemyslu a nedostatočným definovaním pracovného pomeru a závislej práce v Zákonníku práce Slovenskej republiky a negatívnymi dopadmi na psychiku človeka. Zároveň sa sústredíme na vymožiteľnosť mzdového nároku najmä u fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť z donútenia a to s výraznými dopadmi na ekonomickú situáciu ľudí v pandemickej situácii COVID-19. Kľúčovým východiskom je nedostatočné právne uchopenie tohto špecifického problému a mnohorakosť riešenia daného problému či už cestou pracovno-právnou, trestným konaním, mediáciou alebo pokusom o zmier. Pri analýze a návrhoch na zmenu legislatívy sme vychádzali zo skúsenosti z praxe, kde neexistuje jasný postup a možnosti riešenia súčasnej problematiky jednotnou formou. V každom prípade je definovanie závislej práce a vymožiteľnosť mzdového nároku finančne a časovo zaťažujúcou situáciou najmä pre osoby s nízkym príjmom. Výstupom práce sú navrhnuté riešenia a opatrenia vzťahujúce sa k problematike. Záverom konštatujeme, že by bolo vhodné upraviť legislatívny rámec týkajúci sa definície závislej činnosti a jej znakov. Zároveň v záujme vymožiteľnosti mzdového nároku u osôb vykonávajúcich prácu formou „švarcsystému“ sa snažíme o vymedzenie odporúčaní, ako v rámci pracovného práva identifikovať jasne postup a špecificky u osôb s nízkym príjmom, ktoré by podliehalo prevereniu poškodeného z pohľadu jeho reálnej výšky príjmu a predloženiu protokolu o výsledku inšpekcie alebo prostredníctvom vytvorenia špecializovanej súdnej entity. Taktiež sa zamýšľame nad možnosťami kontrolného systému a systému sankcií pre ozdravenie štátneho rozpočtu.

PhDr. Ivana TOMANOVÁ ČERGEŤOVÁ, PhD., LL.M. (VŠAPs Terezín, CZK)
Maximilián KUBAČ (MARTINO, Inštitút rozvoja spoločnosti, SVK):
Profesijné a osobnostné charakteristiky povolaní v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu

Cieľom príspevku je priblížiť realizáciu psychosociálneho výskumu a odbornej reflexie v cieľovej skupine profesionálov a profesií pôsobiacich v oblasti hudby a kreatívneho priemyslu na Slovensku so zameraním na profesijné a osobnostné charakteristiky. Hlavným zámerom štúdie je identifikovať základné psychosociálne kvality osôb pracujúcich v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, vytvoriť optimálny profesijný profil s cieľom zlepšiť postavenie na trhu práce, zvýšiť informovanosť o profesiách v oblasti hudby a kreatívneho priemyslu, poskytnúť reálny pohľad o trhu práce vo vzťahu k cieľovej skupine, podporiť profesionalizáciu povolaní cieľovej skupiny, napomôcť v poznávaní a následnom aplikovaní vhodných pracovných podmienok pre cieľové povolania vo vzťahu k zamestnávateľom. Cieľovou skupinou sú osoby pohybujúce sa v hospodárskom odvetví zameranom na kultúru a kreatívny priemysel, záujemcovia o dané pracovné povolania, kariérni poradcovia, pedagógovia pôsobiaci na školách súvisiacich s hudbou a kreatívnym priemyslom, širšia verejnosť, záujemcovia o hudbu a kreatívny priemysel. Hlavným prínosom je získanie dát, ich štatistické vyhodnotenie na vyššej úrovni a identifikovanie optimálnych profilov osôb prežívajúcich pracovnú spokojnosť a úspech v povolaní. Okrem profesionálizácie dochádza aj k sumarizácii informácií o vhodných pracovných podmienkach pre povolania, ktoré sú kľúčové pri rozhodovaní sa o budúcom povolaní, zamestnávaní a taktiež určovaní benefitov a podmienok zo strany zamestnávateľa.

Petra SÝKOROVÁ (pme Familienservice, DE):
Člověk, organizace, společnost – kvalita života v kontextu strategií

Darina DOUBRAVOVÁ (pme Familienservice, DE):
Dopad vzdálené digitální práce na sociální zdraví pracovníků a společností   

Covid 19 přinesl obrovský nárůst práce na dálku. Hybridní formy organizace práce jsou nový standard. Co už víme o dopadu izolace, potenciálního monitorování a trvalé dostupnosti na naše sociální zdraví?

Martin TOMAN (MARTINO, Inštitút rozvoja spoločnosti, SVK)
PhDr. Ivana TOMANOVÁ ČERGEŤOVÁ, PhD., LL.M. (VŠAPs Terezín, CZK):
Súvislosti životnej pohody a stratégie zvládania stresu u hráčov eSport

eSport a online hráčske prostredie sa stáva veľmi populárnou témou vo výskumnej oblasti psychológov a pedagógov. Málokto si uvedomuje, že kariéra v segmente eSport je profesia, ktorá je rovnako náročná, ako ktorákoľvek športová profesia. Často sa stretávame v praxi s priamym oslovovaním hráčov, ktorí majú pozitívnu športovú kariéru a dokážu pracovať v tímoch. Okrem toho, že je táto oblasť finančne veľmi zaujímavá, začína sa dostávať do popredia aj vďaka podpore rôznorodých psychologických profesií. Predkladaná štúdia sa  zaoberá súvislosťami životnej pohody a stratégie zvládania stresu u hráčov eSport. Cieľom  práce  je skúmať rozdiely  v miere životnej pohody u mladých dospelých a dospievajúcich, ktorí sa aktívne zaoberajú online hraním a v budúcnosti plánujú IT kariérne smerovanie s hráčskym pozadím. Rovnako sa zameriava na porovnávanie cieľovej skupiny vo využívaných stratégiách zvládania stresu.

PhDr. et Mgr. Štefan MEDZIHORSKÝ (VŠAPs Terezín, CZE):
Asertivní komunikace jako funkční prostředek získávání a poskytování informací na trhu práce

Příspěvek se zabývá charakteristikou asertivní komunikace a věcné funkční komunikace. Uvádí příklady pro jejich použití, zvláště v personální práci. Zmiňuje také etickou stránku a atmosféru důvěry, kterou asertivní komunikace vyvolává. Přibližuje nutnost zohlednění dispozic účastníků k věcné asertivní komunikaci, jak osobních, tak vzdělanostních, spojených s věkem. Na příkladu studií zaměřených na zkoumání asertivity skupiny juniorů, dospělých a seniorů, představuje rozdíly v predispozicích k asertivní komunikaci, v souvislosti s věkem účastníků. Příspěvek přibližuje asertivní komunikaci jako optimální formu komunikace na trhu práce, která vytváří předpoklady naplnění oprávněných zájmů zúčastněných stran, rozhodovat se na základě pravdivých a věcně podložených informací. Autor zmiňuje i souvislost s právními předpisy, GDPR a Zákoníkem práce. V diskuzi uvádí tři možná polemická témata: oprávněnost úplné a pravdivé informace, míra znalostí a dovedností v aplikaci asertivní komunikace a vedení dialogu na trhu práce (např. u personalistů). Je zmiňována také úroveň současné etiky a reálných podmínek, pro otevřenou a pravdivou komunikaci na trhu práce. Autor shrnuje celkové možnosti asertivní komunikace na trhu práce a potřebnost její edukace pro účastníky trhu práce, jimiž jsou představitelé zaměstnavatelů i potenciální zaměstnanci, včetně studentů a absolventů středních, vyšších odborných a vysokých škol. 

Doc. ThDr. Patrik MATURKANIČ, PhD. (VŠAPs Terezín, CZE):
Etika v pracovním procesu

Bez diskuse musíme souhlasit s tvrzením, že etický fenomén, který provází celou řadu lidských aktivit je v současné době jednou z hlavních antropologických priorit, na níž stojí hodnota a velikost člověka. Jednou z nich je i trh práce a s ním spojený nevyhnutelný každodenní pracovní proces, který je nezbytnou součástí soudobé společnosti. I zde platí, že jednáním v duchu fair play lze budovat nejen permanentní spokojenost mezilidských vztahů, ale i kvalitativní rozvoj hospodářské činnosti. Otázka vztahu ekonomiky a etiky si proto vyžaduje neustálou pozornost, kterou lze shrnou do sedmi základních bodů, jež budou vytvářet základní pilíř připravovaného příspěvku. Jsou jimi: ochrana osobních údajů, bezpečnost a zdraví na pracovišti, ad intra organization (otevřenost, pravdivost, čestnost, loajalita, ochrana informací atd.), ad extra organization (vztahy s dodavateli, k zákazníkům, bezpečné výrobky, vztahy s konkurencí atd.), relace managementu versus zaměstnanci (spravedlivé odměňování, právo na informace, vyloučení jakéhokoliv diskriminačního faktoru atd.), environmentální odpovědnost a otázka univerzálního (obecného) dobra.